• Názory študentov

        • Ako by malo Slovensko viesť Európu?

           

                      Slovensko čaká ďalšia veľká výzva v podobe predsedníctva krajinám Európskej únie, ktoré bude jedno z najťažších v histórii. Európou dnes hýbu problémy, na ktoré sme pred niekoľkými rokmi ani nepomysleli. Naša krajina, dnes vedie nepriamy boj so Západom, ktorý má iný pohľad na riešenie kríz, ktoré dnes hýbu Európou či svetom. Čas, keď budeme viesť Európsku úniu je časom presadenia našich postojov a riešení, ktoré môžu ťažké časy zažehnať. Práve Slovensko stojí pred predsedníctvom, ktoré môže nájsť definitívne riešenia alebo sa európska kríza ešte viac prehĺbi.

                      Slovensko si už od svojho vzniku preskákalo ťažké časy, keď sme boli považovaný za čiernu dieru Európy či ekonomického tigra, čo naštartovali Miklošove reformy. No dnes naša nádherná krajina stagnuje a stojí na jednom mieste, či dokonca sa posúva dozadu. Rétorika vládnych predstaviteľov posúva našu krajinu bližšie k Ruskému impériu a vzďaľuje nás od Európy, za ktorú bojovali naši rodičia v ´89. Práve naše predsedníctvo je časom, keď mladá krajina na mape Európy môže dať európskej integrácii nový rozmer. Nový rozmer vzťahov a spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi. Európa dnes nepotrebuje hádky medzi jednotlivými krajinami, ale konsenzus pri hľadaní riešení kríz, pred ktorými stojíme. Práve my môžeme byť národom, ktorý ukáže Európe ten správny recept ako vyriešiť či už ekonomickú alebo migračnú krízu. Slovensko si v svojej 25 ročnej histórii preskákalo problémy, z ktorých by sme mali čerpať.

          Migračná kríza, ktorá dnes hýbe Európou či dokonca svetom by mala patriť k hlavným témam, ktoré musíme do konca nášho predsedníctva vyriešiť. Ak ako krajina nesúhlasíme s povinným presídľovaním migrantov, načo máme právo? Musíme Európe ukázať naše riešenia, či už v podobe lepšej ochrany vonkajšej hranice alebo vracaniu ekonomických migrantov späť domov. Tento problém však nevyriešime na summitoch V4, ale za okrúhlym stolom v Bruseli, ktorý by sme mali iniciovať aj so svojimi riešeniami tejto výzvy pre Európu i pre svet.

          Ďalšou zásadnou témou určite bude britské referendum, ktoré sa každým dňom blíži. Európska únia bez Británie by nebola tou inštitúciou, akou bola doteraz. Británia sa v ťažkých časoch vždy postavila na stranu dobra, na stranu, ktorá chránila demokraciu a slobodu ľudí. Preto si nemôžeme o túto Britániu prísť, aj keby sme sa mali vzdať niektorých svojich výhod. Úlohou našej vlády je presvedčiť obyvateľov Británie, že projekt Európskej integrácie je výhodný pre obe strany. Ak Európska únia stratí Britániu, stratí vlastne jeden zo základných pilierov, na ktorých stojí. Tento scenár by silno poznačil celú Európu či eurozónu vrátane Slovenska.

          V poslednom čase sa už menej rozpráva o probléme Ukrajiny, ktorý v minulosti bol prepieraný v médiách ako je dnes migračná kríza. Problémy Ukrajiny, ktorá je priamym susedom Európskej únie i Slovenska sa prestali riešiť. Európa má vojnu za dverami, kde zomierajú nevinní ľudia, no tento problém ostal v inom šuplíku európskych lídrov. Úlohou Slovenska je iniciovať spoločný stôl s predstaviteľmi všetkých dotknutých strán a nájsť východiska z tejto krízy, pokiaľ nie je neskoro. Ak máme vojnu v susednej krajine, sme povinní otvoriť túto tému ako prejav solidarity k našim východným susedom.

          Aj napriek tomu, že grécku krízu sme načas zažehnali mnohé krajiny čelia podobným problémom. Po páde mečiarizmu sme museli naštartovať mnohé reformy, ktorých pozitíva niekedy aj negatíva vidíme na mnohých ukazovateľoch dodnes. Ako predsedajúca krajina by sme mali otvoriť aj túto tému, tému, ktorá skôr či neskôr príde a je len otázkou či ju otvoríme my alebo niekto iný. Ak sa niektoré krajiny vydávajú gréckou cestou je povinnosťou ostatných krajín, obzvlášť predsedajúcej krajiny ukázať im iný smer, smer reforiem, ktorými sme si museli prejsť aj my.

          Dejiny Slovenska poznačilo kresťanstvo, ku ktorému sa hlási väčšina obyvateľov nášho národa. Úlohou nás všetkých je ukázať aj na morálny úpadok Európy, ktorý je viditeľný. Európa sa musí zamyslieť odkiaľ prichádza a kam smeruje.

                      Predsedníctvo Slovenska je veľkou výzvou, pred ktorou stojíme. Môžeme ukázať krajinám Európy, že tvrdé vyhlásenia našich predstaviteľov voči Západu boli len chvíľkovým zaváhaním. Môžeme ukázať Európe východiská z krízy, v ktorej sa dnes Európa určite nachádza a naše predsedníctvo môže opäť pozdvihnúť našu krajinu v očiach spojencov. Či to tak bude alebo si urobíme ďalšiu medzinárodnú blamáž, o tom rozhodneme len my. Všetci, ktorí sa rozhodnú prísť alebo neprísť, odovzdať alebo neodovzdať svoj hlas vo voľbách 5. marca. Len my rozhodneme akým smerom pôjde Slovensko i celá Európa. Každý hlas rozhoduje o našej i európskej budúcnosti.    

                                                                                              Peter Škripko

    • Kontakty

      • Katolícka spojená škola sv. Mikuláša
      • skolasvm@zsgmik.sk; riaditel@zsgmik.sk
      • 051/7465+klapka....................................... riaditeľ školy RNDr. Marcel Tkáč 801*** z.r.š. pre Gymnázium PhDr. Kopčáková Vlasta, PhD. a zrš. pre ZŠ RNDr. Melegová Bibiana 802*** riaditeľstvo CZUŠ 803*** zborovňa 804*** ekonomické odd. 805*** vedúca ŠJ 806*** vrátnica 807*** kabinet SJL+DEJ 808*** kabinet ZŠ 1.posch. 809*** kabinet ZŠ prízemie 800*** kabinet GEO 812*** kabinet CUJ 813*** sklad učebníc 814*** kabinet KNB 815*** kabinet BIO 816*** kabinet TSV 817*** školník 820*** zborovňa CZUŠ 821*** kabinet ŠKD 822*** knižnica 823*** Web školy: www.zsgmik.sk
      • Duklianska č.16, 08001 Prešov skolasvm@zsgmik.sk; riaditel@zsgmik.sk Slovakia
      • IČO 17080151
      • DIČ 2021241035
      • 0918732441 - riaditeľ školy.......................... 0949289717 - zást. r.š. pre Gymnázium..... 0907399353 - zástupca r.š. pre ZŠ
      • riaditel@zsgmik.sk
  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje