34658

   

Strieborná medaila z Medzinárodnej projektovej súťaže IYIPO Tbilisi v Gruzínsku

(máj 2015)

 

Po dvoch dňoch cesty sme v posledný aprílový štvrtok niečo po jedenástej miestneho času pristáli na letisku v Tbilisi. Za kontrolami nás (mňa, moju spolusúťažiacu zo Slovenska Katku Hudačkovú a náš dozor docentky z UK Slaninovú a Lehotskú) už čakali organizátor a hosťovské rodinky – lebo na rozdiel od dozoru sme neboli ubytované v luxusnom hoteli v centre Tbilisi, ale v gruzínskych rodinách.

Prvé prekvapenie sa konalo keď sme prišli domov – vybaľovala som sa asi do jednej, no domáce deti – z ktorých dve nemali ani cez 10 rokov – stále živo pobehovali po našej izbe. Až neskôr som sa dozvedela, že to nebolo len z potenciálnej radosti z nového člena rodiny, ale vec pre nich úplne bežná. Počasie tak počas našej návštevy jednoznačne nevyzeralo, ale Gruzínsko je nepopierateľne južanská krajina. A keďže zápchy skoro ráno (pred desiatou) sú nahradené len zhustenou dopravou, stovka v meste a žiadne smerovky patria do repertoára miestnych vodičov.

V piatok nás čakalo otvorenie v Tbilisi Mall, nákupnom centre kde sa malo v sobotu prezentovať. Keďže Gruzínci spravidla radi a často menia plány, prezentovalo sa už v piatok. Na druhý deň, ktorý bol celý strávený prezentáciami okoloidúcim, sa pri nás pristavovali nesúťažiaci Gruzínci, Američania, Briti, Nemci, Rusi, Turci.

V nedeľu nás čakala prehliadka mesta a záverečný ceremoniál. Z prehliadky mesta sa ale vykľula návšteva parku Mtatsminda, z ktorého sme napriek dažďu mali krásny výhľad na mesto. Tesne pred naším odchodom sa zapla hlavná atrakcia, ruské kolo, a preto sme si veľmi spontánne pozreli Tbilisi z ešte o niečo väčšej výšky.  Na záverečnom ceremoniáli sme získali pre SR 2 medaily (ja striebro a Katka zlato). Vytešovanie sa na konečnú prehliadku mesta a chutnanie chačapuri, miestnej špeciality (ktorej meno som si po 3 dňoch snahy predsa len zapamätala) ale bolo márne. V pondelok ráno nám pár minút pred odchodom zazvonili telefóny a bolo nám oznámené, že budeme v poludňajšom vysielaní gruzínskej televízie (bez toho aby sme vedeli, že sme v najsledovanejšom programe dňa J).

Sklamanie z toho, že sme vôbec nevideli Tbilisi na nás muselo byť naozaj vidno, a preto sa jeden z organizátorov pol hodiny pred odchodom na letisko ponúkol, že nám ešte napriek vonku zúriacej búrke ukáže čo najviac z mesta. A to sa nedá docieliť inak ako zhora (v Gruzínsku zjavne majú radi výšky), nuž sme sa zviezli lanovkou ponad Staré Tbilisi a rieku Mtkvari, ktorá neustále vyzerá akoby sa chcela vyliať. Myslím, že ak by ste chceli prednášku o Tbilisi zhora, bez problémov vám popíšem všetky významné budovy. No ak by ste ma vysadili hoc aj na hlavnom námestí, do minúty by som sa vo virvare tohto originálneho miliónového mesta stratila (alebo bola zrazená pre entuziastický prístup Gruzíncov k automobilovej doprave a jej pravidlám).

Som rada, že som získala nových priateľov, mnohé zážitky a skúsenosti. Ďakujem FS Rozmarija za prepožičanie krojov, Kancelárii primátorky mesta Prešov a hovorkyni VÚC za množstvo prezentačných predmetov a p.uc. Feretovej za prípravu, ale hlavne dodanie odvahy skúsiť to. J

 

Slavomíra Nemčíková, septima B, Gymnázium sv. Mikuláša, Prešov